Slatinka - podrobnosti ku kauze

Účel VD Slatinka ale zostáva nejasný aj napriek desiatkam rokov prípravy - Slovenské elektrárne a. s. opakovane odmietajú zásobovanie vodou z VD Slatinka. Preto tiež nie je jasné kto by mal znášať náklady na budovanie a prevádzkovanie tejto stavby, ktoré sa so všetko vážnosťou od roku 1997 nezmenili a zostávajú na úrovni cca 2,5 mld. Sk. V dokumentoch z roku 2008 – 2009 sa táto cena dokonca znížila o niekoľko desiatok miliónov Sk smerom dole. Aj pri týchto cenách je návratnosť VD Slatinka viac ako 450 rokov. Napriek tomu štát v roku 2006 obnovil prípravu priehrady, ktorú zdá sa nikto naozaj nepotrebuje.

Čo by spôsobilo vodné dielo Slatinka

V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.

Ešte neexistujúce VD Slatinka prináša už dnes regiónu nemalé problémy - plánovaná priehrada desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky, už v polovici päťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o likvidácii blízkej dedinky Slatinka.

Majitelia chát v plánovanej oblasti zátopy pri VN Môťová nemohli dlhé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes. Plány na výstavbu vodného diela bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území (prírodné rezervácie) a legislatívnej ochrane lokalít chránených rastlín a živočíchov.

VD Slatinka by mohlo znamenať pre Zvolen aj ďalšie negatívne pôsobenie - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Niektoré negatívne vplyvy sú štatisticky vyhodnotené ako „prípustné", iné nie sú zhodnotené vôbec.

Kde je skutočne problém?

Desiatky rokov nevhodných vodohospodárskych, poľnohospodárskych a lesohospodárskych praktík (napriamovanie tokov, odvodňovanie mokradí, rozorávanie medzí a likvidácia remízok, orba po spádnici, holorubný spôsob ťažby dreva ...) viedli k tomu, že krajina stratila schopnosť držať vodu. Dôsledkom je zvýšený odtok vody z povodí a celkové znižovanie prietokov, najmä však v letnom období. Napriamením koryta Hrona a zrýchlením odtoku vody z krajiny sa zrýchlilo aj vymieľanie dna a brehov rieky - dno Hrona na dolnom toku na niektorých miestach pokleslo o 2 - 3 metre. V dôsledku toho sa v okolí rieky znížila hladina podzemnej vody.

Štátne orgány by mali v zmysle platnej legislatívy regulovať odbery vody z rieky Hron. Nemôžu vydať povolenia na odber všetkým v akomkoľvek množstve a potom nariekať, že v Hrone zostane málo vody (tzv. minimálny prietok), čo chce štát za verejné zdroje riešiť výstavbou veľkej priehrady 100 km ďaleko od miesta problémov. Štát môže svojou rozhodovacou a regulačnou činnosťou ovplyvniť odberateľov vody, aby sa snažili s vodou šetriť (napr. v prípade jadrovej elektrárne nastaviť pravidelné odstávky reaktorov do obdobia s nedostatkom vody a pod.), alebo aby sa podieľali na budovaní zdrojov vody. V prípade VD Slatinka ale štátne orgány postupujú opačne – chcú z verejných zdrojov budovať priehradu, z ktorej chcú prinútiť (?) odberateľov, aby odoberali 10 x drahšiu vodu, ako majú dnes.

Vodné dielo Slatinka je zbytočné

Argument, že VD Slatinka je potrebné pre ekológiu dolného Hrona je nesprávny. Investorom presadzované nadlepšenie prietokov Hrona o 20 cm vodným dielom Slatinka nerieši súčasné dvojmetrové zaklesnutie koryta rieky. Na vyriešenie problémov dolného Hrona by bolo potrebné trvalo zvýšiť hladinu rieky o jeden až dva metre a vrátiť vodu do vysychajúcich ramien. Je spracovaný návrh výstavby sústavy prehrádzok priamo v koryte Hrona, ktorého realizácia by spolu s budovaním malých vodných nádrží priamo v poľnohospodárskej krajine, obnovou starých riečnych ramien a mokradí a zavedením vhodných postupov pri obhospodarovaní krajiny priniesla dlhodobé, finančne aj environmentálne neporovnateľne výhodnejšie riešenie problémov Hrona.

Vodné dielo Slatinka je stavbou, ktorej opodstatnenie nie je ani po dlhých desaťročiach preukázané a jej negatívne vplyvy by v prípade realizácie jednoznačne prevýšili očakávané pozitíva. Združenie Slatinka sa spolu so Spoločnosťou priateľov Slatinky snaží o presadenie alternatív k tejto kontroverznej stavbe a o oživenie dediny Slatinka. Viac informácií na www.slatinka.sk.