Forgot your password?
New user?
SME: Súboj Dávida s Goliášom
Filed under:
ŠOP SR,
personálne obsadenie úradov
[8. 2. 2007] Sme; s. 39; Švajda Juraj
Štátne lesy TANAP-u s patričným mediálnym hrmotom koncom roka 2006 Slovensku oznámili, že podľa zistení Slovenskej inšpekcie životného prostredia ťažbou v Kôprovej a Tichej doline v júni 2005 zákon o ochrane prírody a krajiny neporušili. Na celom vyhlásení je zvláštnych niekoľko vecí.
Na to, že riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u nehovorí pravdu, sme si už zvykli. Stačí spomenúť jeho nedávne podivné vyjadrenia o tom, že vyhlásenie jadrovej zóny v TANAP-e bude znamenať vysídlenie obyvateľstva. Pravdou pritom je, že jadrová zóna je výlučne v neobývaných oblastiach Tatier. Alebo vyhlásenia o suchých stromoch, ktoré ohrozujú v blízkosti turistických chodníkov bezpečnosť turistov a chudáci lesníci sa ich boja vyrúbať pre domnelú právnu neistotu a kroky, ktoré by mohli zo strany ochrany prírody nasledovať. Pravdou je, že lesníkom ako správcom, resp. nájomcom pozemkov, nič nebráni v podobných prípadoch (ohrozenia zdravia a života) zabezpečiť odstránenie poškodených a ohrozujúcich stromov napr. v blízkosti turistických chodníkov.
Do tretice aj v kauze konečného verdiktu inšpekcie, ktorým zastavila konanie voči lesníkom, riaditeľ nehovoril pravdu. Verejnosť sa nedozvedela, kto bol autorom posudkov, na základe ktorých inšpekcia vyniesla predmetný úsudok. Autorom jedného z posudkov bolo Centrum ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, teda nie Správa TANAP-u, ktorú, ako riaditeľ vyhlásil, chce zbaviť možnosti vyjadrovať sa odbornými stanoviskami k činnostiam v lesoch národného parku vo vlastníctve štátu. Tento odborný posudok ocenil aj ďalší zo znalcov - Poľnohospodársky znalecký ústav v Nitre, ktorý ho pokladá za "vysoko erudovaný a komplexne spracovaný materiál". Inšpekcia životného prostredia ešte v auguste 2005 potvrdila opodstatnenosť podnetu Správy TANAP-u, že lesníci vykonali zásah v Tichej doline bez súhlasu orgánu ochrany prírody.
Agresivita
Zarážajúca na vyhláseniach je stupňujúca agresivita voči Správe TANAP-u a to i napriek nedávnej dohode oboch rezortných ministrov o stiahnutí žalôb a vzájomnom neútočení. Okrem toho, že podobné vyhlásenia lesníkov poškodzujú dobré meno rezortu, sú vo svojej podstate kontraproduktívne.
Verejnosť nechápe spor dvoch štátnych organizácií, ktorý trvá už 10 rokov, kým vlajková loď slovenskej ochrany prírody sa medzitým za potlesku tretej strany (rozumej developerov) úspešne potápa a smeruje ku dnu. Daňových poplatníkov by azda mohlo zaujímať, že hlas ochrany prírody oproti hlasu lesníkov je slabý len preto, lebo postavenie týchto dvoch organizácií je neporovnateľné.
Rozdiel medzi nimi je v tom, že lesnícka organizácia má právnu subjektivitu a príspevkovú formu hospodárenia, z čoho sa odvíja väčší počet zamestnancov a s tým súvisiaci rozpočet, väčšia mediálna kampaň vďaka usilovnosti niekoľkých zamestnancov a prevažne miestnych zástupcov médií, k čomu prispieva aj poradná služba istej bratislavskej profesionálnej mediálnej agentúry. Samozrejme, to všetko sa deje za štátne peniaze v boji proti ďalšej štátnej organizácii, ktorou je Správa TANAP-u. A to už nespomínam drahý pracovný čas právneho zástupcu, ktorý zastupuje štátne lesy v uvedených sporoch. K takýmto sporom patrí aj oprávnenosť používať logo národného parku s kamzíkom, pričom sa vedie spor o to, ktorý kamzík je pravý, ten čierny, alebo žltý?!
Chýba podpora
Pre ľudí usilujúcich sa o efektívnu ochranu prírody Tatier to nie sú dobré správy. Kým sa rezort životného prostredia jasne nezastane správy národného parku, neposilní ju personálne, nedá jej právnu subjektivitu a kompetencie vrátane mediálnej podpory v podobe napr. hovorcu, verejnosť sa nikdy nedozvie celú pravdu. Napríklad aj v takých kauzách, ako je podkôrny hmyz a huckanie neštátnych vlastníkov proti ochrane prírody. Otázka je, či to rezort životného prostredia naozaj zaujíma.
V takejto situácii sa vďaka agentúrnym správam môžeme raz týždenne dozvedieť, že lesníci v Tatrách vraj neťažia drevo, len odstraňujú vetrom polámané a vyvrátené stromy. A namiesto poľovania vraj len regulujú početný stav poľovnej zveri. Čitatelia dvojmesačníka Tatry sú potom sýtení informáciami, ako smreky napadnuté lykožrútom plačú a ako budú vyzerať lesy v Tatrách, ak im lesníci nepomôžu. No a spriaznení lokálni zástupcovia médií si môžu byť istí, že gulášové tlačové ťaženia proti ochrane prírody budú pokračovať.
Ochrana prírody v súčasnosti je najmä o našej schopnosti prezentovať myšlienky, názory, filozofiu a postoje. Záleží tiež na tom, koľko ľudí presvedčíme a koľko z nich sa nám podarí získať na našu stranu. Tragédiou je nezáujem politikov vyriešiť definitívne problém bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú, alebo pravicovú vládnu garnitúru. Pritom sa stačí pozrieť do okolitých štátov, ako tam ochrana prírody dokáže efektívne fungovať.
Peniaze a politika
Verejnosti treba stále opakovať, že spor v Tatrách nie je sporom odborným. Treba jasne povedať, že pri zonácii parku vôbec nejde o stupeň vzácnosti a pôvodnosti biotopov, ale len o peniaze, majetky a politiku. Exemplárnym dôkazom je dlhodobá neochota rezortu pôdohospodárstva previesť správu pozemkov chránených území s najprísnejšou ochranou pod rezort životného prostredia. Ani sa tomu nečudujem, veď kto z bežných ľudí by sa dobrovoľne vzdával výhod v podobe sociálneho bývania v hájenkách, možnosti ich odkúpenia, možnosti lobingu prostredníctvom poľovačiek a chatiek, deputátu a vianočného pstruha? To ochrana prírody nikdy nemala.
Aký z toho plynie záver a poučenie? Uvedené kauzy ukazujú na nevyhnutnosť podpory ochrany prírody objektívnymi a environmentálne orientovanými médiami. Na nevyhnutnosť riešiť pretrvávajúce exkluzívne postavenie Štátnych lesov TANAP-u v rezorte pôdohospodárstva, ktoré je umožnené dotáciami zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov. A v neposlednom rade je to zo strany rezortu životného prostredia nevyhnutnosť brániť právnymi prostriedkami vlastnú štátnu organizáciu - Správu TANAP-u - pred poškodzovaním jej dobrého mena. Len tak sa môže naplniť záverečné dejstvo biblického príbehu Dávida s Goliášom.
Najväčšou tragédiou je však zneužívanie mediálneho priestoru na útoky podobného charakteru namiesto toho, aby bol využitý na informovanie o jedinečných prírodných hodnotách národného parku, jeho ohrozenosti a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti ochrany prírodného dedičstva Slovenskej republiky pre súčasné i budúce generácie.
Juraj Švajda
(Autor pracuje v Správe TANAP-u)
Zdroj: SME
Na to, že riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u nehovorí pravdu, sme si už zvykli. Stačí spomenúť jeho nedávne podivné vyjadrenia o tom, že vyhlásenie jadrovej zóny v TANAP-e bude znamenať vysídlenie obyvateľstva. Pravdou pritom je, že jadrová zóna je výlučne v neobývaných oblastiach Tatier. Alebo vyhlásenia o suchých stromoch, ktoré ohrozujú v blízkosti turistických chodníkov bezpečnosť turistov a chudáci lesníci sa ich boja vyrúbať pre domnelú právnu neistotu a kroky, ktoré by mohli zo strany ochrany prírody nasledovať. Pravdou je, že lesníkom ako správcom, resp. nájomcom pozemkov, nič nebráni v podobných prípadoch (ohrozenia zdravia a života) zabezpečiť odstránenie poškodených a ohrozujúcich stromov napr. v blízkosti turistických chodníkov.
Do tretice aj v kauze konečného verdiktu inšpekcie, ktorým zastavila konanie voči lesníkom, riaditeľ nehovoril pravdu. Verejnosť sa nedozvedela, kto bol autorom posudkov, na základe ktorých inšpekcia vyniesla predmetný úsudok. Autorom jedného z posudkov bolo Centrum ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, teda nie Správa TANAP-u, ktorú, ako riaditeľ vyhlásil, chce zbaviť možnosti vyjadrovať sa odbornými stanoviskami k činnostiam v lesoch národného parku vo vlastníctve štátu. Tento odborný posudok ocenil aj ďalší zo znalcov - Poľnohospodársky znalecký ústav v Nitre, ktorý ho pokladá za "vysoko erudovaný a komplexne spracovaný materiál". Inšpekcia životného prostredia ešte v auguste 2005 potvrdila opodstatnenosť podnetu Správy TANAP-u, že lesníci vykonali zásah v Tichej doline bez súhlasu orgánu ochrany prírody.
Agresivita
Zarážajúca na vyhláseniach je stupňujúca agresivita voči Správe TANAP-u a to i napriek nedávnej dohode oboch rezortných ministrov o stiahnutí žalôb a vzájomnom neútočení. Okrem toho, že podobné vyhlásenia lesníkov poškodzujú dobré meno rezortu, sú vo svojej podstate kontraproduktívne.
Verejnosť nechápe spor dvoch štátnych organizácií, ktorý trvá už 10 rokov, kým vlajková loď slovenskej ochrany prírody sa medzitým za potlesku tretej strany (rozumej developerov) úspešne potápa a smeruje ku dnu. Daňových poplatníkov by azda mohlo zaujímať, že hlas ochrany prírody oproti hlasu lesníkov je slabý len preto, lebo postavenie týchto dvoch organizácií je neporovnateľné.
Rozdiel medzi nimi je v tom, že lesnícka organizácia má právnu subjektivitu a príspevkovú formu hospodárenia, z čoho sa odvíja väčší počet zamestnancov a s tým súvisiaci rozpočet, väčšia mediálna kampaň vďaka usilovnosti niekoľkých zamestnancov a prevažne miestnych zástupcov médií, k čomu prispieva aj poradná služba istej bratislavskej profesionálnej mediálnej agentúry. Samozrejme, to všetko sa deje za štátne peniaze v boji proti ďalšej štátnej organizácii, ktorou je Správa TANAP-u. A to už nespomínam drahý pracovný čas právneho zástupcu, ktorý zastupuje štátne lesy v uvedených sporoch. K takýmto sporom patrí aj oprávnenosť používať logo národného parku s kamzíkom, pričom sa vedie spor o to, ktorý kamzík je pravý, ten čierny, alebo žltý?!
Chýba podpora
Pre ľudí usilujúcich sa o efektívnu ochranu prírody Tatier to nie sú dobré správy. Kým sa rezort životného prostredia jasne nezastane správy národného parku, neposilní ju personálne, nedá jej právnu subjektivitu a kompetencie vrátane mediálnej podpory v podobe napr. hovorcu, verejnosť sa nikdy nedozvie celú pravdu. Napríklad aj v takých kauzách, ako je podkôrny hmyz a huckanie neštátnych vlastníkov proti ochrane prírody. Otázka je, či to rezort životného prostredia naozaj zaujíma.
V takejto situácii sa vďaka agentúrnym správam môžeme raz týždenne dozvedieť, že lesníci v Tatrách vraj neťažia drevo, len odstraňujú vetrom polámané a vyvrátené stromy. A namiesto poľovania vraj len regulujú početný stav poľovnej zveri. Čitatelia dvojmesačníka Tatry sú potom sýtení informáciami, ako smreky napadnuté lykožrútom plačú a ako budú vyzerať lesy v Tatrách, ak im lesníci nepomôžu. No a spriaznení lokálni zástupcovia médií si môžu byť istí, že gulášové tlačové ťaženia proti ochrane prírody budú pokračovať.
Ochrana prírody v súčasnosti je najmä o našej schopnosti prezentovať myšlienky, názory, filozofiu a postoje. Záleží tiež na tom, koľko ľudí presvedčíme a koľko z nich sa nám podarí získať na našu stranu. Tragédiou je nezáujem politikov vyriešiť definitívne problém bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú, alebo pravicovú vládnu garnitúru. Pritom sa stačí pozrieť do okolitých štátov, ako tam ochrana prírody dokáže efektívne fungovať.
Peniaze a politika
Verejnosti treba stále opakovať, že spor v Tatrách nie je sporom odborným. Treba jasne povedať, že pri zonácii parku vôbec nejde o stupeň vzácnosti a pôvodnosti biotopov, ale len o peniaze, majetky a politiku. Exemplárnym dôkazom je dlhodobá neochota rezortu pôdohospodárstva previesť správu pozemkov chránených území s najprísnejšou ochranou pod rezort životného prostredia. Ani sa tomu nečudujem, veď kto z bežných ľudí by sa dobrovoľne vzdával výhod v podobe sociálneho bývania v hájenkách, možnosti ich odkúpenia, možnosti lobingu prostredníctvom poľovačiek a chatiek, deputátu a vianočného pstruha? To ochrana prírody nikdy nemala.
Aký z toho plynie záver a poučenie? Uvedené kauzy ukazujú na nevyhnutnosť podpory ochrany prírody objektívnymi a environmentálne orientovanými médiami. Na nevyhnutnosť riešiť pretrvávajúce exkluzívne postavenie Štátnych lesov TANAP-u v rezorte pôdohospodárstva, ktoré je umožnené dotáciami zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov. A v neposlednom rade je to zo strany rezortu životného prostredia nevyhnutnosť brániť právnymi prostriedkami vlastnú štátnu organizáciu - Správu TANAP-u - pred poškodzovaním jej dobrého mena. Len tak sa môže naplniť záverečné dejstvo biblického príbehu Dávida s Goliášom.
Najväčšou tragédiou je však zneužívanie mediálneho priestoru na útoky podobného charakteru namiesto toho, aby bol využitý na informovanie o jedinečných prírodných hodnotách národného parku, jeho ohrozenosti a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti ochrany prírodného dedičstva Slovenskej republiky pre súčasné i budúce generácie.
Juraj Švajda
(Autor pracuje v Správe TANAP-u)
Zdroj: SME
