Hromadná pripomienka k návrhu zákona o opakovanom použití informácií
Týmto podávam pripomienku k návrhu Zákona o
opakovanom použití informácií (ďalej návrh zákona), ktorý Ministerstvo
spravodlivosti SR predložilo do pripomienkového konania a zverejnilo na: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=4006&langEID=1 .
Návrh
zákona žiadame stiahnuť a prepracovať. V novom návrhu zákona žiadame zohľadniť
aj poznatky z analýzy dopadov zákona. Túto pripomienku pokladáme za zásadnú.
Najzávažnejšie výhrady voči predloženému návrhu
zákona:
- Zmenšuje, resp. obmedzuje súčasný rozsah práv občanov, ktoré im zaručuje ústava a zákon 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (V § 3 ods. 3 jasne definuje, že sa vzťahuje na informácie dostupné podľa spomínaného zákona 211/2000 Z. z. Pri skupine informácií definovaných v § 1 sa ich ďalšie použitie viaže na súhlas povinnej osoby (§ 4), vydanie ktorého je nenárokovateľné.
Tým sa podľa nás
dostáva do konfliktu s ústavným právom nielen slobodne vyhľadávať, zhromažďovať,
ale aj šíriť informácie.
„Slobodu
prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a
slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti. (ústava, čl. 26)“
Tento návrh zákona umožňuje
obmedziť možnosť šírenia informácií a to bez toho, aby zaručoval, že toto
obmedzenie bude uplatnené iba v prípadoch, o ktorých hovorí ústava.
- Zavádza pre inštitúcie verejnej správy právo povoliť/nepovoliť šírenie (opakovane použiť) prípadne určiť na základe licencie podmienky šírenia nielen informácií, ktoré občan získal od povinnej osoby, ale aj všetkých „podobných informácií“ (§ 11) – teda aj získaných z iných zdrojov. Podľa nás to priamo odporuje základným princípom práva, keď držiteľ informácií sa môže ocitnúť v situácií, že informácie, ktoré mal udelením licencie na opätovné použitie informácií, nemôže voľne šíriť, hoci pred jej získaním ich voľne šíriť mohol.
- Bez toho, aby ich návrh zákona definoval, využíva viacero pojmov, ktoré nie sú známe v slovenskom právnom systéme. („zabezpečenie osobitného technického riešenia prepojenia alebo pripojenia žiadateľa s IS“, „podobná informácia“, „nepriame technické prepojenie/pripojenie“, atď.) Dá sa predpokladať, že bez jasnejších definícií aplikačná prax prinesie veľa problémov.
- Návrh zákona upravuje len opakované použitie informácie, ktorú žiadateľ získal špecifickým spôsobom (na základe elektronického prístupu k databáze). Keďže jednotlivé informácie zákon 211/2000 Z.z. umožňuje získať aj iným spôsobom (napr. vytlačené teda vo forme, na ktorú sa tento návrh nevzťahuje), v praxi môže nastať situácia, keď žiadateľ bude mať tú istú informáciu získanú rôznymi spôsobmi, pričom ďalšie nakladanie s ňou bude v jednom prípade (získanie podľa 211/2000 Z.z.) zákonne neupravené a v druhom prípade (získaná na základe zákona o opakovanom prístupe k informáciám) bude podliehať podmienkam daným povinnou osobou. (§ 5).
- Návrh zákona sa dotýka novej oblasti. Ministerstvo nepredložilo žiadnu analýzu dopadov. Pokladáme za málo zodpovedné zákonne upravovať oblasť ústavou zaručovaného politického práva na šírenie informácií bez znalosti toho, ktorých informácií (v akých informačných systémoch) sa táto úprava bude týkať.
- Návrh zákona pri licenciách na opakované použitie informácií umožňuje požadovať od žiadateľa zabezpečenie (§ 11, ods. 2b), aby pri ďalšej distribúcii zabezpečil, nech distribuované informácie „nie sú použité na podnikateľské účely“. Právne nástroje na ošetrenie tejto požiadavky sú na Slovensku veľmi chabé a ťažko si predstaviť jej naplnenie, ak by žiadateľ chcel získané informácie opätovne zverejniť na webe.
- Návrh zákona nerieši otázky (nedefinuje pravidlá), ohľadom opätovného zverejňovania informácií, ktoré boli získané na základe zákona č. 211/2000 Z. z.. iným spôsobom ako definuje § 2. (Napr. aplikačná prax ukazuje, že súdy bránia opätovne zverejňovať informácie, ktoré vznikajú jednoduchým spojením údajov z verejne prístupných databáz.)
- Návrh zákon obsahuje viacero legislatívno-technických chýb. Napr. keď rieši situácie, o ktorých predtým tvrdí, že nespadajú do jeho pôsobnosti. (§ 7 ods. 6)
Uvedené výhrady tvoria len ukážku z výhrad
voči návrhu zákona. Rozsah výhrad, ich
závažnosť a hlavne chýbajúce podklady umožňujúce odhadnúť dosah zákona, a
oblasti opakovaného používania informácií, ktoré návrh zákona opomína, nám
nedávajú rozumnú mieru istoty v to, že by sa návrh zákona dal zodpovedne vylepšiť
iba jednotlivými zmenami. Nový návrh zákona musí inak riešiť zásadné veci,
a preto by podľa nás mal opätovne prejsť pripomienkovým konaním.
V prípade, že navrhovateľ návrh zákona nestiahne, žiadame
uskutočnenie rozporového konania.
Poverená osoba pre zastupovanie verejnosti v prípade
rozporového konania ohľadom uvedenej hromadnej pripomienky je:
Peter Kunder,
Šoltésovej 7, 811 03 Bratislava



