Európska komisia pritlačila na Slovensko kvôli Tichej doline

Dôvodom na začatie konania sú zásahy v Tichej a Kôprovej doline pri spracovaní kalamity bez ich posúdenia podľa smernice o biotopoch. Slovensku sa nepodarilo využiť mesačnú lehotu na presvedčenie Európskej komisie, že zásah v Tichej a Kôprovej doline bol v súlade s európskou legislatívou.

V Tatrách po veternej smršti v roku 2004 padlo vyše 12 000 hektárov lesa. Z 93% plochy polomov bolo všetko kalamitné drevo odstránené, a len 7% plochy polomov nachádzajúcich sa v prírodných rezerváciách malo byť ponechaných na samovývoj. Komisiu o tomto postupe informovali ministri Izák a Jureňa v spoločnom liste z decembra 2006. Tieto plochy boli súčasťou navrhovanej A zóny TANAP-u, ktorú pripravila Správa TANAPu pod vedením odvolaného riaditeľa Vančuru.

V rozpore s týmto postupom však Štátne Lesy TANAPu začiatkom tohto roka začali v Tichej a Kôprovej doline kalamitu v navrhovanej bezzásahovej A zóne spracovávať. Stalo sa tak bez posúdenia zásahu na druhy a biotopy, pre ktoré bolo toto územie zaradené do siete chránených území Natura 2000. V máji zverejnilo MŽP SR návrh novej zonácie, z ktorej bolo toto územie z A zóny vyňaté. A zóna sa oproti pôvodnému návrhu zonácie zmenšila o 3500 hektárov, z toho vyše 2000 hektárov tvorí les. Ako povedal Erik Baláž z LZ Vlk: „Z A zóny boli vypustené aj iné územia TANAP-u zaradené do siete Natura 2000. Komisiu budeme o týchto zmenách informovať.“

„Komisia začala konanie voči Slovensku aj pre meškanie pri vyhlasovaní chránených vtáčích území. Slovensko tak čelí hneď dvom priestupkovým konaniam týkajúcim sa ochrany prírody.“ doplnil Rastislav Rybanič z SOS/BirdLife Slovensko. Ekofórum sa obáva, že Komisia v dohľadnej dobe začne voči Slovensku ďalšie konania, a to v tom prípade, ak vstúpia do účinnosti kontroverzné novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o CITES, ktoré v utorok schválila Národná rada. Tie podľa mimovládnych organizácií obsahujú ustanovenia, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Ekofórum preto požiadalo prezidenta Ivana Gašparoviča, aby ich nepodpísal a vrátil ich do parlamentu na opätovné prerokovanie. K výzve prezidentovi sa môže na stránke www.changenet.sk pridať taktiež široká verejnosť.

• Koniec –

Tomáš Blaškovič, SOS/BirdLife Slovensko, Ekofórum, 0907 988 247, blaskovic@vtaky.sk

Erik Baláž, LZ Vlk, Ekofórum, 0911 588 502, erik@wolf.sk

Juraj Smatana, OZ Strážov, Ekofórum, 0907 034 666, smatana@strazov.sk

Čo je to proces Infridgementu?

Konanie voči členskému štátu môže Európska Komisia začať podľa článku 226 Zmluvy o založení ES. Prvým krokom tohto procesu je list (Letter of Formal Notice) kde dáva Komisia štátu spravidla 2 mesiace na vyjadrenie sa k daným problémom neplnenia svojich záväzkov.

Ak Členský štát neodpovie alebo ak nie je problém uspokojivo vyriešený Komisia zasiela Členskému štátu odôvodnené stanovisko (Reasoned Opinion) v ktorom Komisia určí aké povinnosti a do kedy má členský štát splniť. Ak členský štát uložené povinnosti nesplní, Komisia sa môže obrátiť na Európsky súdny dvor. Ten rozhodne v súdnom procese či členský štát porušil alebo neporušil legislatívu EÚ a nariadi jej splnenie. Ak aj napriek tomu členský štát svoje povinnosti nesplní súd mu nariadi pokutu.