Nemáte prístup k Vášmu heslu?
LZ VLK | Prekvapenie v Tichej a Kôprovej doline. Státisíce mladých stromov vysadených zadarmo!
zahrnuté do:
Tichá a Kôprová dolina
[2008-08-04] Tlačová správa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
V Tichej a Kôprovej doline vyrastá na kalamitách nová generácia stromov. S prirodzenou obnovou lesa ochranári počítali, ale jej neuveriteľná rýchlosť a intenzita prekvapila aj ich.
Podľa monitoringu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK rastú na kalamitných plochách už dnes milióny nových stromov. Niekde dosahuje hustota mladých stromov viac ako 100 000 jedincov na hektár a to aj v prípadoch kedy les vyschol len minulý rok! Toto množstvo mnohonásobne prekračuje počet potrebný pre úspešnú obnovu lesa. V Tichej a Kôprovej doline sa „narodilo“ podstatne viac stromov ako ich „zomrelo“. O budúcnosť tunajších lesov teda nemusíme mať žiadne obavy.
Na kalamitách rastie najmä jarabina a smrek, ale sú tu aj ďalšie druhy stromov ako jedle, javory, brezy, vŕby a borovice limby. V prvých rokoch rastú najrýchlejšie jarabiny.
V polomoch z roku 2004 už bežne dosahujú výšku troch metrov a popadané stromy už takmer nie je vidieť. Pod jarabinami sa ukrývajú drobné smriečky, ktoré rastú podstatne pomalšie. Situácia sa ale bude postupne meniť. O desať rokov sa rast smrekov zrýchli a rast jarabín spomalí. O ďalších 20 rokov už budú smreky vyššie ako jarabiny. Ukazuje sa, že nový les bude podstatne rozmanitejší a stabilnejší ako ten predchádzajúci.
Mladé smriečky rastú pomalšie ako jarabiny, preto ich zatiaľ nie je vidno, ale pri podrobnejšom pohľade zistíte,
že sú prakticky všade.
Ak by mali rovnaké množstvo mladých stromov vypestovať lesníci, štát by to stálo stovky miliónov korún. V nespracovaných kalamitách to príroda robí zadarmo.
Na plochách po ťažbe dreva je situácia podstatne horšia. Ťažké stroje zničili väčšinu mladých stromov a prirodzená obnova na holých plochách je problematická. Štátne lesy TANAPu preto od roku 2005 investovali do sadenia stromov vyše 71 miliónov korún. Napriek tomu je väčšina plochy po ťažbe dreva stále bez stromov a s nákladným zalesňovaním týchto plôch sa počíta ešte v nasledujúcich 15 – tich rokoch.
Podľa LZ VLK sa opäť ukázalo, že príroda to vie lepšie. Pracuje rýchlejšie a zadarmo!
Netýka sa to len bohatého prirodzeného zmladenia stromov, ale aj množstva chránených živočíchov. V nespracovaných polomoch napríklad hniezdi približne 5-krát viac vtákov ako na vyťažených plochách.
Kontakt:
Ing. Erik Baláž, erik@wolf.sk
Ing. Juraj Lukáč, juro@wolf.sk
Fotografie: Ing. Erik Baláž, LZ VLK (voľné použitie)
Na kalamitách rastie najmä jarabina a smrek, ale sú tu aj ďalšie druhy stromov ako jedle, javory, brezy, vŕby a borovice limby. V prvých rokoch rastú najrýchlejšie jarabiny.
Príklad lesa ponechaného na samovývoj, v ktorom je viac ako 100 000 mladých stromov na jednom hektári.
V polomoch z roku 2004 už bežne dosahujú výšku troch metrov a popadané stromy už takmer nie je vidieť. Pod jarabinami sa ukrývajú drobné smriečky, ktoré rastú podstatne pomalšie. Situácia sa ale bude postupne meniť. O desať rokov sa rast smrekov zrýchli a rast jarabín spomalí. O ďalších 20 rokov už budú smreky vyššie ako jarabiny. Ukazuje sa, že nový les bude podstatne rozmanitejší a stabilnejší ako ten predchádzajúci.
Mladé smriečky rastú pomalšie ako jarabiny, preto ich zatiaľ nie je vidno, ale pri podrobnejšom pohľade zistíte,
že sú prakticky všade.
Ak by mali rovnaké množstvo mladých stromov vypestovať lesníci, štát by to stálo stovky miliónov korún. V nespracovaných kalamitách to príroda robí zadarmo.
Na plochách po ťažbe dreva je situácia podstatne horšia. Ťažké stroje zničili väčšinu mladých stromov a prirodzená obnova na holých plochách je problematická. Štátne lesy TANAPu preto od roku 2005 investovali do sadenia stromov vyše 71 miliónov korún. Napriek tomu je väčšina plochy po ťažbe dreva stále bez stromov a s nákladným zalesňovaním týchto plôch sa počíta ešte v nasledujúcich 15 – tich rokoch.
Podľa LZ VLK sa opäť ukázalo, že príroda to vie lepšie. Pracuje rýchlejšie a zadarmo!
Netýka sa to len bohatého prirodzeného zmladenia stromov, ale aj množstva chránených živočíchov. V nespracovaných polomoch napríklad hniezdi približne 5-krát viac vtákov ako na vyťažených plochách.
Kontakt:
Ing. Erik Baláž, erik@wolf.sk
Ing. Juraj Lukáč, juro@wolf.sk
Fotografie: Ing. Erik Baláž, LZ VLK (voľné použitie)
Nádherný článok, chlapci. Ďakujem aj v mene svojich detí.